O pôst som sa začal zaujímať na prelome tisícročia. Keď ste v tej dobe niekomu spomenuli pôst, považoval vás v tom lepšom prípade za blázna, či šarlatána. Informácií bolo žalostne málo (v slovenčine takmer nič). Prešiel som si rôznymi pokusmi, mnohými jedno až trojdňovými klasickými pôstami, mám za sebou 5 až 15 dňové pôsty o vode (aj destilovanej) a jedno až päťdňové suché pôsty (bez akéhokoľvek kontaktu s vodou). Dnes je prerušovaný pôst môj prirodzený spôsob fungovania. Neriešim hodiny, kalórie, ani protokoly. Jem vtedy, keď som hladný, zvyčajne to, na čo mám chuť. Jedlo mám rád. Niekedy sa prejem alebo zjem veľa sladkého a „nezdravé jedlá“, uspokojím chuť. Väčšinou však pojedám nespracovanú stravu v prirodzenej forme. Mám rád pocit prázdneho žalúdka, dostatok energie, ľahkosť pohybu a mysle. Moja váha a stavba tela sa za posledných 25 rokov príliš nezmenila (BMI okolo 19).
Pôstami som u seba neliečil žiadny špecifický zdravotný problém, lákala ma viac jeho duchovná stránka, prehĺbenie sebapoznania a záujem preskúmať reakcie vlastného tela.
Mám bežnú prácu, rodinu, rád sa hýbem, ale aj sedím za počítačom. Mám sklony doháňať veci do extrémov a neustále sa učím užívať si život s mierou. Veľmi rád objavujem nové a experimentujem s neznámym.